Internet sa za niekoľko desaťročí zmenil z technológie určenej pre relatívne úzky okruh používateľov na základnú infraštruktúru modernej spoločnosti. Dnes prostredníctvom neho komunikujeme, pracujeme, nakupujeme, sledujeme filmy, ovládame domácnosti a využívame množstvo verejných aj komerčných služieb. Je preto zaujímavé premýšľať nad tým, ako bude internet vyzerať o desať, dvadsať alebo tridsať rokov. Presnú podobu budúcnosti samozrejme nemožno predpovedať, súčasný technologický vývoj však naznačuje niekoľko smerov.
Internet bude ešte menej viditeľný
Dnes internet stále často vnímame ako niečo, k čomu sa vedome pripájame. Otvoríme prehliadač, spustíme aplikáciu alebo pripojíme zariadenie k Wi-Fi. V budúcnosti môže byť toto rozdelenie medzi online a offline svetom podstatne menej výrazné.
Pripojenie bude zabudované do čoraz väčšieho množstva predmetov a služieb. Používateľ nebude nevyhnutne premýšľať nad tým, či práve využíva internet. Sieťová komunikácia sa jednoducho stane súčasťou fungovania automobilov, budov, domácich spotrebičov, priemyselných zariadení a mestskej infraštruktúry.
Internet sa tak môže podobať elektrickej sieti. Väčšinu času si ju neuvedomujeme, ale množstvo každodenných činností závisí od jej dostupnosti.
Umelá inteligencia zmení spôsob vyhľadávania informácií
Jednou z najvýraznejších zmien môže byť spôsob, akým budeme na internete získavať informácie. Tradičný model je založený na tom, že používateľ zadá otázku do vyhľadávača, dostane zoznam odkazov a následne jednotlivé stránky navštívi.
S rozvojom umelej inteligencie sa tento proces môže čoraz viac meniť na konverzáciu. Namiesto prechádzania desiatok stránok môže používateľ požiadať digitálneho asistenta, aby informácie našiel, porovnal, vysvetlil a spracoval do požadovanej podoby.
To však prinesie aj nové otázky. Dôležité bude vedieť, odkiaľ informácia pochádza, či je aktuálna a do akej miery jej možno dôverovať. Význam overiteľných zdrojov preto pravdepodobne nezmizne, ale môže sa zmeniť spôsob, akým sa k nim používateľ dostáva.
Internet nebudeme iba prehliadať, ale budeme mu zadávať úlohy
Dnešný internet je vo veľkej miere postavený na aplikáciách a webových stránkach, ktoré používateľ ovláda manuálne. Budúce digitálne systémy môžu oveľa viac pracovať samostatne na základe zadaného cieľa.
Namiesto toho, aby človek navštívil niekoľko webov a porovnával možnosti, môže digitálnemu asistentovi zadať, čo potrebuje. Systém následne vyhľadá informácie, vyhodnotí dostupné možnosti a pripraví výsledok. Pri vhodne nastavených oprávneniach by mohol vykonávať aj niektoré konkrétne úkony.
Internet by sa tak postupne mohol meniť z priestoru, ktorý používateľ manuálne prechádza, na infraštruktúru, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú ľudia, služby a softvéroví agenti.
Webové stránky môžu stratiť časť dnešného významu
Webové stránky pravdepodobne nezmiznú, ale ich úloha sa môže zmeniť. Ak bude veľká časť informácií sprostredkovaná inteligentnými asistentmi, používateľ nebude musieť pri každej otázke priamo navštíviť konkrétny web.
Pre prevádzkovateľov internetových služieb to môže znamenať zásadnú zmenu. Nebude stačiť optimalizovať obsah iba pre ľudského návštevníka alebo klasický vyhľadávač. Informácie budú musieť byť zrozumiteľné aj pre automatizované systémy, ktoré ich vyhľadávajú a spracúvajú.
Zároveň môže narásť význam dôveryhodnosti značky, pôvodu obsahu a spôsobov, ktorými bude možné overiť, kto určitú informáciu skutočne vytvoril.
Rýchlosť pripojenia prestane byť pre mnohých hlavným problémom
V minulosti bol každý výrazný nárast rýchlosti internetu okamžite viditeľný. Prechod z vytáčaného pripojenia na širokopásmový internet alebo neskôr na optické siete zásadne zmenil možnosti používateľov.
S ďalším rozvojom optických a mobilných sietí môže pre veľkú časť používateľov nastať situácia, keď samotná maximálna rýchlosť prestane byť najdôležitejším parametrom. Oveľa väčší význam môže mať stabilita spojenia, nízka odozva, spoľahlivosť a dostupnosť siete prakticky kdekoľvek.
Rozdiel medzi veľmi rýchlym a ešte rýchlejším pripojením totiž pri bežných činnostiach nemusí byť taký výrazný ako rozdiel medzi nestabilným a spoľahlivým pripojením.
Satelitný internet rozšíri pokrytie
Pozemná infraštruktúra nebude jediným spôsobom prístupu k internetu. S rozvojom satelitných systémov na nízkej obežnej dráhe môže kvalitné pripojenie postupne získavať viac oblastí, kde je budovanie optických alebo mobilných sietí komplikované.
Satelitné pripojenie môže mať význam najmä pre odľahlé regióny, dopravu, námornú prevádzku alebo ako záložné riešenie pri výpadku pozemnej infraštruktúry.
Budúci internet tak pravdepodobne nebude založený na jedinej technológii. Optické siete, mobilné pripojenie, Wi-Fi a satelity sa budú navzájom dopĺňať.
Miliardy ďalších zariadení sa pripoja k sieti
Internet vecí bude pravdepodobne pokračovať v raste. K sieti sa nebudú pripájať iba telefóny, počítače a televízory, ale aj senzory, automobily, priemyselné stroje, energetické systémy či prvky dopravnej infraštruktúry.
Výsledkom bude obrovské množstvo zariadení, ktoré budú automaticky komunikovať bez priameho zásahu človeka. Senzor môže odosielať informácie o stave stroja, vozidlo komunikovať s dopravnou infraštruktúrou a budova automaticky optimalizovať spotrebu energie.
Takéto rozšírenie však zvýši požiadavky na bezpečnosť. Každé zariadenie pripojené k sieti môže predstavovať ďalší bod, ktorý treba chrániť pred zneužitím.
Kybernetická bezpečnosť bude ešte dôležitejšia
Čím väčšia časť ekonomiky a každodenného života bude závislá od internetovej infraštruktúry, tým závažnejšie môžu byť následky bezpečnostných incidentov.
Ochrana účtov a počítačov zostane dôležitá, no pozornosť sa bude ešte viac presúvať k ochrane celých systémov. Inteligentné budovy, doprava, energetika, zdravotnícke zariadenia a priemysel budú vyžadovať vysokú úroveň zabezpečenia.
Bezpečnosť sa preto bude musieť čoraz viac riešiť už pri samotnom návrhu produktov a služieb, nie až dodatočne po ich uvedení na trh.
Heslá môžu postupne ustupovať
Klasické heslo je jednoduchý, ale problematický spôsob zabezpečenia účtu. Ľudia používajú slabé heslá, opakujú ich na viacerých službách alebo ich môžu prezradiť pri podvodnom útoku.
V nasledujúcich rokoch sa preto môže ďalej rozširovať prihlasovanie založené na kryptografických kľúčoch, biometrickom overení a dôveryhodných zariadeniach. Používateľ si nebude musieť pamätať desiatky hesiel, pričom samotné prihlásenie môže byť zároveň odolnejšie proti niektorým typom phishingu.
Úplné zmiznutie hesiel však pravdepodobne nebude okamžité. Staršie systémy a služby môžu klasické prihlasovanie používať ešte dlhý čas.
Otázka súkromia bude čoraz komplikovanejšia
Budúci internet bude schopný spracúvať ešte väčšie množstvo údajov o používateľoch. Inteligentné zariadenia môžu vedieť, kde sa nachádzame, čo sledujeme, ako používame domácnosť alebo aké služby využívame.
S rozvojom umelej inteligencie navyše porastie schopnosť tieto údaje analyzovať a spájať. Ochrana súkromia preto nebude iba otázkou toho, aké dáta sa zbierajú, ale aj toho, čo možno z ich kombinácie odvodiť.
Používatelia, technologické spoločnosti aj regulačné orgány budú musieť hľadať rovnováhu medzi pohodlím personalizovaných služieb a kontrolou nad osobnými údajmi.
Obsah vytvorený umelou inteligenciou zaplaví internet
Generatívne systémy výrazne znižujú náklady na vytváranie textov, obrázkov, videí aj zvuku. V budúcnosti preto môže podstatnú časť obsahu dostupného na internete vytvárať alebo upravovať umelá inteligencia.
To môže priniesť množstvo užitočných aplikácií, ale zároveň skomplikovať rozlišovanie medzi autentickým a syntetickým obsahom. Realisticky vytvorené fotografie, videá alebo hlasové nahrávky už nemusia automaticky predstavovať dôkaz, že sa určitá udalosť skutočne odohrala.
Význam preto môžu získavať technológie umožňujúce overiť pôvod digitálneho obsahu a históriu jeho úprav.
Sociálne siete sa môžu výrazne zmeniť
Sociálne platformy budúcnosti nemusia vyzerať ako dnešné aplikácie založené predovšetkým na nekonečnom prúde príspevkov. Umelá inteligencia môže podstatne viac ovplyvňovať spôsob tvorby, vyhľadávania a konzumácie obsahu.
Používatelia môžu komunikovať nielen s inými ľuďmi, ale aj s virtuálnymi postavami a automatizovanými účtami. To môže ešte viac skomplikovať otázku, kto je na internete skutočným človekom.
Práve overovanie identity a pôvodu obsahu sa preto môže stať jednou z významných tém budúceho internetu.
Virtuálny a rozšírený svet môže získať väčší význam
Internet dnes vnímame prevažne prostredníctvom obrazoviek telefónov, počítačov a televízorov. V budúcnosti sa môžu výraznejšie presadiť zariadenia pre rozšírenú a virtuálnu realitu.
Digitálne informácie by sa tak mohli zobrazovať priamo v našom zornom poli. Navigácia, pracovné informácie, komunikácia alebo zábava by už nemuseli byť uzatvorené na klasickej obrazovke.
Rozšírenie podobných technológií však bude závisieť od ceny, pohodlia, výdrže batérie aj toho, či používatelia nájdu dostatok praktických dôvodov na ich každodenné používanie.
Časť spracovania sa môže presunúť bližšie k používateľovi
Cloudové dátové centrá zostanú dôležitou súčasťou internetu, no nie všetko musí byť spracované na vzdialenom serveri. S rastúcim výkonom telefónov, počítačov a ďalších zariadení sa môže časť úloh vykonávať priamo lokálne.
Ďalšou možnosťou je edge computing, pri ktorom sa výpočty vykonávajú v infraštruktúre umiestnenej bližšie k používateľovi. Výhodou môže byť nižšia odozva, menšie množstvo prenášaných dát a v niektorých prípadoch aj lepšia ochrana súkromia.
Budúcnosť preto nemusí znamenať, že všetko bude uložené a spracované v jednom vzdialenom cloude. Pravdepodobnejšia je kombinácia lokálneho zariadenia, blízkej sieťovej infraštruktúry a veľkých dátových centier.
Internet bude kritickou infraštruktúrou ešte viac než dnes
Čím viac služieb sa presúva do digitálneho prostredia, tým dôležitejšia je spoľahlivosť internetovej infraštruktúry. Výpadok už dnes môže ovplyvniť platby, dopravu, komunikáciu alebo fungovanie firiem.
V nasledujúcich desaťročiach môže byť táto závislosť ešte výraznejšia. Prevádzkovatelia preto budú musieť investovať do redundantných trás, záložných systémov a ochrany proti fyzickým aj digitálnym útokom.
Internet sa tak bude čoraz viac vnímať podobne ako energetická alebo dopravná infraštruktúra, ktorej dostupnosť je dôležitá pre fungovanie celej spoločnosti.
Najväčšie zmeny možno dnes ešte nepoznáme
Predpovedať technologický vývoj na niekoľko desaťročí je mimoriadne náročné. Mnohé služby, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, pred niekoľkými desaťročiami buď neexistovali, alebo boli iba experimentálnymi technológiami.
Podobne môžu budúci internet zásadne ovplyvniť zariadenia a služby, ktoré dnes ešte nie sú pripravené na masové používanie. Niektoré súčasné trendy môžu zaniknúť a iné, dnes nenápadné technológie sa môžu stať úplne bežnými.
Internet budúcnosti bude skôr všadeprítomný než viditeľný
Najvýraznejšou zmenou nasledujúcich desaťročí možno nebude extrémne vyššia rýchlosť ani úplne nový typ webovej stránky. Internet sa môže jednoducho stať ešte hlbšie integrovanou súčasťou prostredia okolo nás.
Budeme ho využívať prostredníctvom počítačov, telefónov, automobilov, domácich zariadení, inteligentných asistentov a technológií, ktoré dnes ešte len vznikajú. Zároveň budeme musieť riešiť otázky bezpečnosti, súkromia, dôveryhodnosti informácií a závislosti od digitálnej infraštruktúry.
Internet budúcnosti preto pravdepodobne nebude iba rýchlejšou verziou toho dnešného. Môže sa zmeniť samotný spôsob, akým s digitálnym svetom komunikujeme. Namiesto siete, ktorú vedome otvárame na obrazovke, sa z internetu môže stať takmer neviditeľná technologická vrstva sprevádzajúca väčšinu každodenných činností.